Študenti a absolventi vysokých škôl
píšu skúsenosti z eurocampov.


Erasmus

V tomto článku by som sa rád venoval programu s názvom Erasmus+, ktorý je populárny a stáva sa čím ďalej, tým viac šíriteľnejším u vysokoškolákov.

Čo vlastne Erasmus+ je?

Program Erasmus je od januára roku 2014 nahradení programom Erasmus+, takže to budem aj tak písať aby každý vedel o tejto zmene. Erasmus je teda absolvovanie časti štúdia v štátoch Európskej únie, zameraný na vysokoškolské a odborné vzdelávanie hlavne pre študentov, pedagógov a zamestnancov vysokoškolských inštitúcií. Cieľom programu je podporiť vzťahy a spoluprácu medzi vysokými školami a univerzitami v rámci európskeho priestoru a samozrejme aj zvýšiť úroveň vysokoškolského vzdelávania v Európe čo obnáša aj skvalitnenie jazykovej výučby.

Veľa ľudí sa teraz môže pýtať na jednu z dôležitých otázok, financovanie. Európska únia poskytuje študentom čiastočnú finančnú podporu. Celkovú výšku podpory vypočítava nástroj EÚ Mobility Tool na základe počtu mesiacov a dní pobytu študenta a mesačnej sadzby podľa cieľovej krajiny. Finančná podpora sa neposkytuje na deň cesty na zahraničnú univerzitu a na deň cesty zo zahraničnej univerzity. To znamená, že cestu by si mal každý hradiť sám, čo nemusí byť pre študenta, ktorý naozaj to štipendium potrebuje veľmi spravodlivé.

Finančná podpora EÚ nepokrýva všetky náklady študenta a študent si z nej môže hradiť náklady súvisiace s mobilitou ako je cestovné, ubytovanie, strava, miestna doprava, poistenie, iné. Študenti čo plánujú absolvovať Erasmus+ zvyknú už dopredu začať šetriť. Samozrejme môže k tomu dopomôcť ešte aj rodina keď sa dá. V tom prípade to má študent výrazne ľahšie. Peniaze sú pridelené v závislosti od krajiny a suma je naozaj rôznorodá (od 200 do 500 eur). Netreba mať ale veľké oči, pretože o krajiny o ktoré môžete mať záujem, môže mať záujem aj mnoho iných študentov. Ide napríklad o krajiny ako Veľká Británia, Francúzsko, Španielsko, Rakúsko či Nemecko alebo Škandinávia. Tam sa dostať je naozaj náročné a preto treba byť čo najlepší.

Podmienky účasti v programe Erasmus+ sú úplne normálne, nie byrokratické, ktoré by mal spĺňať každý študent, ktorý chce vyraziť na tento študijný pobyt. Študent musí byť v dobe výjazdu do zahraničia zapísaný minimálne do 2. ročníka bakalárskeho štúdia alebo do 1. ročníka magisterského štúdia. Forma štúdia môže byť prezenčná či kombinovaná. Taktiež musí byť občanom jedného zo štátu zapojeného do programu Erasmus+ alebo je občanom iného štátu, ale študuje v jednom zo štátov zapojených v tomto programe.

Študent bude vybraný vo vyhlásenom výberovom riadení a stále, počas celého svojho výjazdu v zahraničí, musí byť riadne zapísaný na fakulte cez, ktorú sa pobyt realizuje. Minimálna dĺžka pobytu sú 3 mesiace. Na 3 mesiace môžu ísť len tí študenti, ktorí budú pracovať na záverečnej práci a teda nebudú navštevovať prednášky a nebudú robiť skúšky. Maximálna dĺžka pobytu je 12 mesiacov. Samozrejme, každý jeden človek, ktorý sa chce zúčastniť programu Erasmus+ musí spĺňať kvalifikačné podmienky programu do čoho spadá aj úspešné absolvovanie jazykových skúšok a ako som už v predošlých riadkoch spomínal je to náročné a treba sa radiť medzi tých najlepších, treba byť dobre jazykovo zručný ak máte záujem o tie veľmi „chcené“ krajiny. Aby som ale prešiel aj k iným krajinám, ktoré nie sú také klišé, tak tam sa dostať je aj samozrejme výrazne ľahšie aj bez veľkých jazykových schopností no aj finančný príspevok je o menší.

Chcel by som niečo napísať aj k tomu, že veľa ľudí si myslí, že pôjdu na Erasmus+ a bude sa len zabávať. Pamätám si, že keď nám hovorili starší študenti ich skúsenosti, prípadne skúsenosti ich známych, tak spomínali aj to, že prišli na školu kde mali nasledujúce mesiace pôsobiť a študovať, no profesori čo ich mali na starosti ich na predmetoch nechceli ani vidieť, lebo sa im nechceli venovať, to znamená, že mali voľno a len si užívali, na konci im papiere len potvrdili ako splnené a prišli s obrovskými zážitkami no žiadnymi vedomosťami. Nemusí to tak byť! Takéto niečo sa stáva len v zopár prípadoch a aj to len u jedného či dvoch študentov. Preto vyberať si krajinu na Erasmus+ podľa kamaráta, ktorý to mal voľné a s pocitom, že nič nebude robiť je nezodpovedné a môžu riskovať veľmi veľa. Pretože aj takýto vypočítaví ľudia by mohli splňovať všetky podmienky vrátane študijného priemeru, už spomínaných jazykových skúšok a motivačného listu v príslušnom cudzom jazyku, nevynechajúc ani podmienky, ktoré som už spomínal, ale patria k takým všeobecným a všetko sa zakladá najmä na týchto troch. Každého asi aj zaujíma v ktorých krajinách sa vlastne Erasmus+ funguje. Je to najmä v krajinách Európskej únie, ale nájde sa aj zopár mimo členstva v tejto spoločnosti.

Členské štáty EÚ: Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Chorvátsko, Írsko, Taliansko, Cyprus, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Grécko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Veľká Británia Nečlenské štáty Európskej únie v ktorých funguje Erasmus+ sú: Island, Lichtenštajnsko, Macedónsko, Nórsko, Švajčiarsko, Turecko

Po návrate z pobytu v zahraničí prichádza ešte veľa starostí s vybavovaním rôznych vecí v škole a s tým najdôležitejším, uznaním počtu kreditov. Aj sem doplním informácie, ktoré mi boli povedané od, už absolventov tohto programu. Sám som neveril, ale áno, môžete absolvovať celý Erasmus+ a dokonca aj naozaj poctivo a napriek tomu môžete prísť za profesorom a neuzná Vám ten predmet, ktorý potrebujete lebo ste ho absolvovali v zahraničí a nie na jeho hodinách. Tiež sa to stáva výnimočne, ale stáva sa, bohužiaľ. Máte potom už len tri možnosti. Odísť, nechať to tak a skončiť, potom prípadne môžete mať splnený aspoň počet kreditov, teda budete len opakovať predmet budúci rok alebo je tu ešte jedna možnosť. Dosť dôležitá, ktorá sa zvykne vyplatiť aj keď je náročná. Dohodnúť sa s profesorom a v priebehu, možno týždňa, sa naučiť všetky učivá a prednášky domáceho profesora a odpovedať či písať test u neho samého. Samozrejme, jadro sa nemení, takže keď ste v zahraničí úspešne absolvovali ten predmet, čaká sa, že aj tu ho zvládnete, len v inom jazyku samozrejme. Preto by som radil ako prvé obehať všetkých profesorov, ktorých by som mal mať v nasledujúcom semestri , v ktorom odcestujem a dohodnúť sa s nimi už dopredu či mi to uznajú alebo nie. Ak nie, už je potom na Vás ako to vybavíte, ako som spomínal v predchádzajúcich riadkoch.

Dúfam, že som aspoň trochu pomohol s vybavením a absolvovaním programu Erasmus+. Samozrejme treba chápať, že každá škola má nastavené pravidlá trošku inak, ja som sa snažil to všetko prepliesť a vybrať to čo je spoločné pre všetky, nie len v Česku a na Slovensku, ale v rámci dohôd v celej Európe, doplnené o moje skromné skúsenosti a informácie.